Počiatky farnosti spadajú do 12. – 13. storočia, kedy bol medzi obcou Sokoľ a Tepličany vystavaný kostol. Farnosť sa prvýkrát písomne spomína v pápežských desiatkoch z roku 1334 – 1337 ako Alzokole (Nižný Sokoľ). Farármi v tom čase po sebe boli Stanislav a Ján. Samostatná farnosť s názvom Szent István vznikla až v roku 1482 po dostavbe nového kostola už v rozvinutej obci Kostoľany (Sz. István).Reformácia neobišla ani našu farnosť. Počas reformácie v 16. a v 17. storočí tu pôsobili títo evanjelickí farári: v r. 1560 Jeronym, 1586 – 1591 Peter Lindak, v r. 1595 – 1599 Daniel Fábry, v r. 1620 – 1621 Pavel Wigastius.

Naša farnosť patrila pod Abovský archidiakonát Jágerského biskupstva. Od r. 1804 pod Katedrálny archidiakonát Košického biskupstva. V súčastnosti patrí pod Archidiakonát košický, Dekanát Košice I. Košického archibiskupstva.    Filiálkami farnosti Kostoľany nad Hornádom v minulosti boli obce Sokoľ, Malá Vieska a Tepličany a do roku 1787 aj Kavečany. V roku 1960 po zlučení obcí sa farnosť premenovala na Farnosť Družstevná pri Hornáde a ako filiálka bola začlenená obec Sokoľ. Odčlenením Kostolian od Družstevnej pri Hornáde v roku 2003 vznikla opätovne aj Farnosť sv. Štefana Kostoľany nad Hornádom. Obce Sokoľ a Družstevná pri Hornáde boli začlenené ako filiálky.

Kostoľany nad Hornádom

Farský kostol sv. Štefana – protomartýra bol nad obcou vystavaný pravdepodobne už v 12. – 13. storočí. Nový rím. kat. kostol  bol postavený v roku 1480 mestom Košice v gotickom štýle. V roku 1774 bol úplne prestavaný v rokokovo – klasicistickom štýle. V roku  1891 bol upravený a v roku 1929 obnovený. Z roku 1774 pochádzala vzácna rokokovo – klasicistická kazateľnica, ktorá bola neskôr odstránená. V roku 1950 bol odstránený aj hlavný oltár z roku 1891. Z pôvodného zariadenia kostola sa zachovalo veľmi málo. V roku 1999 bola opravená strecha kostola. V súčasnosti sa upravil vstup do kostola a pripravuje sa rekonštrukcia strechy. Kostol je jednoloďový so segmentovým uzáverom presbytéria a do štítového  priečelia vstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté vysokou českou klenbou, v lodi sú tri polia pruskej klenby. Vonkajšia architektúra sa sústreďuje na štítové priečelie, členené nárožnou a dvoma pilastrami vysokého radu, medzi ktorými je rokokový vstupný portál. Na portáli je letopočet výstavby kostola (AD 1774) a supraporný reliéf s poprsím sv. Štefana – kráľa.Veža má nárožné pilastre a terčíkovú podstrešnú rímsu, na ktorú dopadá baroková baňa so slepou laternou. Kostol je evidovaný ako kultúrna pamiatka.

Družstevná pri Hornáde

Časť Malá Vieska - Kostol  v Malej Vieske bol vystavaný už v roku 1433. V XVI. storočí ho zaujali protestanti a používali do roku 1698 a mali ho v rukách i na začiatku 18. storočia (1707 - 1714). V roku 1733 ho dalo mesto Košice zrenovovať. Význam chrámu vzrástol keď v roku 1773 ho doň previezli kópiu zázračnej póčskej ikony. Od tej chvíle začali  do Malej Viesky putovať gréckokatolíci, neskôr aj katolíci. Staroveký kostolík nevyhovoval najmä na sviatok Narodenia P. Márie, kedy prichádzalo najviac pútnikov zo širokého okolia. Preto mesto Košice dalo roku 1803 postaviť na vyvýšenom mieste blízko lesa nový kostol v neskorobarokovom štýle. Dňa 29. októbra1831 pápež Gregor XVI. udelil plnomocné odpustky pútnikom, ktorí na sviatok Narodenia P. Márie navštívia tento chrám.
Časť Tepličany – V tejto časti sa kostol nenachádza, ale v blízkej budúcnosti sa plánuje jeho výstavba. Budúci kostol bude zasvätený Božiemu milosrdenstvu. Bohoslužby sa v súčasnosti konajú  priestoroch Domu nádeje.

Sokoľ

Kostol v Sokoli bol postavený v roku 1995. Slávnosť posvätenia sa konala 8. 10. 1995. Kostol je zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu.

Tepličany

V súčasnosti sa bohoslužby konajú v Dome smútku. Čoskoro však pribudne do Tepličan nový kostol, ktorého projekty si môžete pozrieť priamo v Dome smútku.